Človek je neoddeliteľnou časťou prírody, preto každučká bunka nášho organizmu citlivo reaguje na akékoľvek zmeny okolitého prostredia. Biochemické procesy prebiehajúce v živých bunkách, z ktorých sa skladá všetko živé na našej planéte, vrátane človeka, sa sformovali pradávno, pred miliónmi rokov. Po všetky tie milióny rokov prebiehal vývoj živej prírody v ideálnych podmienkach prvotnej ekologickej čistoty. Technický vývoj v XX. storočia však na nepoznanie zmenil stav našej planéty. V posledných desaťročiach sme sa nepozorovane stali akoby obyvateľmi iného sveta. Väčšina z nás žije, bohužiaľ, ďaleko od nedotknutých prírodných enkláv, žijeme obklopení nespočetnými chemikáliami, toxíny prenikajúcimi do organizmu spolu s potravou, s vodou, so vzduchom, ktorý dýchame... Existuje vedecká definícia toxínov: „Ľubovoľná látka, ktorá vnikne do organizmu alebo je ním vytvorená, ktorá sa v nevhodnom čase, v nevhodnom mieste a v nevhodnom množstve ocitla tam, kde nie je potrebná.“

V súčasnej dobe je preto takmer nevyhnutnou skutočnosťou, že dochádza k znečisteniu vnútorného prostredia organizmu. Aké nebezpečenstvo z toho vyplýva?
V prvom rade – na očistu organizmu od splodín je potrebné veľké množstvo energie, ktorá by mohla byť využitá na inú plnohodnotnú činnosť.
Po druhé – mnohé chemikálie môžu destabilizovať činnosť imunitného systému, čo vedie k rozvinutiu alergických ochorení, imunodeficitných stavov, rakovinotvorných procesov.
A po tretie – dlhodobá „otrava“ buniek môže viesť k vývoju väčšiny chronických ochorení a k predčasnému starnutiu organizmu.

Endoekológia je veda, ktorá skúma a objavuje metódy a prostriedky, napomáhajúce udržaniu čistoty vnútorného prostredia organizmu, čím zaisťuje normálnu činnosť všetkých orgánov a tkanív. Endoekológia je novým odborom vedeckého lekárstva, cieľom ktorej je profylaxia ochorenia; v súčasných podmienkach jej poprednou úlohou.

Preslávený ruský vedec Iľja Mečnikov sformuloval teóriu starnutia, ktoré definoval ako „zašpinenie“ tkanív, obklopujúcich bunky: s pribúdajúcim vekom sa proces vylučovania nepotrebných látok z medzibunkových priestorov oneskoruje za ich prienikom dovnútra. Lina Stern objavila bariérovú funkciu medzibunkového tkaniva a neskôr túto myšlienku rozvinul akademik Vlail Kaznačejev, ktorý zdôraznil myšlienku o ich funkcii „colníka“. Tieto objavy a iné teoretické predpoklady pomohli vybudovaniu základov endoekológie.

Spoločenstvo vedcov Vedeckého a inovačného strediska Korporácie «Sibírske zdravie» (na čele s doktorom lekárskych vied, profesorom, akademikom, členom Ruskej ekologickej akadémie Jurijom Petrovičom Gičevom) sa aktívne podieľa na realizácii vedeckých myšlienok o stabilizácii čistoty vnútorného prostredia (endoekológia) vytvára a aplikuje v moderných vyrábaných produktoch. Prostriedok pre endoekologickú korekciu a spôsob jej vykonávania (a realizovaný ako výrobok „Pramene čistoty“) je chránený Patentom RF (č. 2297843, prvenstvo objavu datované 19.10.2004).

Čistota vnútorného prostredia je základom normálnej životaschopnosti organizmu a prevencie rozvoja väčšiny ochorení. Práve to je dôvod, prečo má endoekológia prvoradý význam ako systémová podpora udržania zdravia človeka.